Ako sa narodil futbal
Meniny na web


                
 
 
    Za priekopníka prafutbalu možno označiť cisára Huang Ti.
Ten už v roku 2 697 pred n.l. dal hre výchovný význam a zaviedol ju do svojich vojenských útvarov ako súčasť výcviku.
Cieľom hry bolo viesť bojovníkov v družstvách k spolupráci, pestovať a rozvíjať obratnosť, zvyšovať fyzickú zdatnosť a zároveň vypĺňať voľný čas.
Prafutbal bol záležitosťou cisárskeho dvora.
Na turnajoch boli víťazi oslavovaní a odmeňovaní, kým kapitán porazeného družstva dostal niekoľko rán bičom. Len s prenikaním futbalu na vidiek sa hra zbavila despotického finále.
Zopár storočí pred novým letopočtom sa tsuh-küh stala najobľúbenejším koníčkom nejedného cisára, obľúbenejším než kráľovská hra – šach.

Technika hry, pravidlá, oblečenie hráčov a aj lopta sa neustále menili a vyvíjali.
Na samom začiatku bola lopta zošitá z dvanástich kúskov farebných koží a vyplnená perím, vlasmi alebo konskou srsťou.
Neskôr, v čase čínskej prafutbalovej explózie, sa základom lopty stal zvierací mechúr, naplnený vzduchom a obšitý kožou.
Na začiatku čínskeho futbalu neboli na ihrisku brány, ale dlhé čiary, ktoré ohraničovali celý hrací priestor.
Časom sa postavili brány z bambusu.
Vrcholom futbalovej revolúcie bolo objavenie sietí. Vyrábali sa z hodvábu.
Svojskou postavou čínskeho futbalového praveku bol rozhodca. Nazývali ho „pán hry a otrok predstáv“.
Jedným z nich bol aj cisár Seng Ti. Na ihrisku mal neobmedzenú právomoc. Protestujúceho hráča bez mihnutia oka poslal na popravisko.

Základom čínskeho futbalu bola pravdepodobne snaha udržať loptu čo najdlhšie tak, aby sa nedotkla zeme.
Prvý futbal mal teda akúsi rugbyovo-volebalovo-futbalovú podobu.
Lopta sa prihrávala predovšetkým nohami, bol však dovolený aj dotyk päsťou, no chytiť sa nesmela.
Postupne sa zakázala aj hra päsťou a hráči sa začali špecializovať na obrancov a útočníkov. 

Druhou krajinou sveta, kde sa hral prafutbal, bolo Japonsko.
Pomenoval ho kemari a podľa všetkého súvisel so svätením jesennej úrody.
Japonský prafutbal sa líšil od čínskeho viacerými detailmi.
Napríklad okolo roku 600 pred n.l. sa stretnutie začínalo slávnostným ceremoniálom vynášania lopty na ihrisko.
Rozmery ihriska vyznačovali štyri paličky.
Podstatou hry bolo udržať loptu čo najdlhšie nad zemou.
Jeden zo starých záznamov hovorí o 2000 prihrávkach.
V roku 1683 zaznamenali japonskí futbalisti-kemaristi za 4 hodiny 5188 prihrávok.

Hoci Anglicko sa honosí, že je kolískou futbalu, prvé futbalové stretnutia za kanálom La Manche nepochybne zohrali rímski legonári, ktorí tu pod Ceasarovym vedením dobývali nové územia.
 
V Auguste, dedine, ktorá sa neskôr stala Londýnom, si dve legionárske mužstvá zmerali sily. Domorodci, odetí do medvedích koží, sa na čudnú zábavu ľahkoodencov iba pozerali.
Koncom 4. storočia n.l. sa rímske impérium rozpadlo, no futbalové hry pád Rímskej ríše prežili.

Prvú zmienku o futbale nachádzame v anglickej kronike z 9. storočia.
Hovorí sa v nej o zápase medzi Anglickom a Škótskom.Skončil sa víťazstvom Anglicka v pomere 3:2.

V niektorých mestách sa s loptou hralo už zväčša nohami.
Počet hráčov bol neobmedzený, vyžadovala sa iba vzájomná rovnováha síl.
Začala sa už aj špecializácia hráčov.
Napríklad prvá zmienka o brankárovi pochádza z roku 1582.

Futbal bol hrou ľudu, jeho sviatosťou.
Ponáral sa do neho ako do očistca, lebo prinášal uvoľnenie, vzrušenie, zážitky.
Tí najlepší sa stávali hrdinami dňa, týždňa či mesiaca – tak ako dnes.
To každému stačilo.

A narodil sa futbal...         
 
TOPlist