Slovenský futbal
Meniny na web


                
 
Slovenský futbal je vlastne unikátny kokteil.
 
Formoval sa totiž v piatich štátnych útvaroch:
Rakúsko-Uhorská monarchia,
Československo,
Slovenský štát,
Česko-Slovensko,
Slovenská republika.

To malo podstatné klady i zápory.

Prišiel na kontinent v 19. storočí z Anglicka cez Holandsko, Viedeň, Budapešť a Prahu a potom aj na územie dnešného Slovenska.
Mali sme hneď v jeho začiatkoch vynikajúcich učiteľov, ktorí namiešali prvý slastný nápoj lopty pre našich predkov.
Pomáhali nám, ale aj ignorovali, podceňovali, ba aj ukracovali slabšieho suseda.
Trvalo dlhé roky kým sa slovenský futbal zaradil po ich boku ako rovnocenný partner.
Musel sa postaviť celkom na vlastné nohy a v zložitých ekonomických podmienkach prežiť.
 
O futbale na Slovensku sa v počiatkoch neviedli záznamy, nepísali o ňom historici, hoci existoval a rýchlo sa vzmáhal.
 
Prvú knižku o slovenskom futbale poznáme z roku 1933 (285 strán) z pera prvého profesionálneho športového redaktora na Slovensku Štefana Jakubca a jeho spoluautora Ľudovíta Mutňanského.

Je veľmi pravdepodobné, že práve v Bratislave, na petržalskom brehu Dunaja, sa objavila u nás prvá lopta - z Viedne.
V meste valčíkov totiž 22. augusta 1894 založili prvý klub - First Vienna Football club - a fascinujúca hra sa rozletela aj do našich končín.
 
V novinách Pressburger Zeitung zasa v tých časoch napísali, že na Slovensku videli prvý futbal 25. mája 1898 na telocvičných slávnostiach v Prešove, kde hrali ukážkový zápas budapeštianske tímy BTC a Óbudai TE. 

Faktom je, že na sklonku roka 1898 vznikol v Prešove futbalový odbor, a teda prvý náš klub
 Spolok založil istý Ferenc Pethe a ten aj zorganizoval prvý futbalový zájazd po Slovensku.
Ako hráč - pravé krídlo - priviedol svoje mužstvo ETVE do Prešporka za dva dni s prenocovaním v Žiline.
Prešporský tím PTE a ETVE zohrali 22. mája 1899 prvý zápas našich celkov.
Mužstvo PTE vyhralo 2:1 a hralo sa v Petržalke.
 
Monarchia síce zanikla vyhlásením Československa 28.10.1918, ale nástup nových úradníkov bol pomalší.
Faktická moc ostávala v rukách Maďarov, čoho dokladom je vznik prvého slovenského futbalového zväzu - s maďarským názvom, ba i maďarskými zástupcami, ktorí v Prahe rokovali za Slovákov s Čechmi - po nemecky.
 
Slovenský futbalový zväz vznikol 12. októbra 1919 a menoval sa Szlovenszkói Labdarúgók Szövetsége.

 
 
 
PRVÉ SÚŤAŽE

Rozbehli sa v troch župách - Západoslovenskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej a prvým majstrom Slovenska sa roku 1922 stal I. Čs.ŠK Bratislava.
Mal právo štartovať na tzv. zväzových majstrovstvách za účasti ďalších piatich majstrov žúp z Čiech a Moravy.
 
Bratislavčania narazili na najlepší mimopražský tím SK Hradec Králové.
Na jeho pôde prehrali 2:4, hoci sa ujali vedenia.
Pikantériou bolo, že dva posledné góly domácich dal Šrůtek, ktorý hral v súťaži aj za Český Kostelec.
Protest Bratislavčanov bol však márny.
Vo finále o majstra republiky potom Hradec prehral na Letnej so Spartou 0:7.
Hoci bol futbal v plienkach, už sa hlásil k profesionalizmu.
Až 17 klubov chcelo mať roku 1924 platených hráčov.
 Ani jeden tím nebol zo Slovenska.

Až vyriešením tohto problému sa mohla rozbehnúť naozajstná celoštátna súťaž, ktorú ČSAF schválila 5. apríla 1925 ako amatérsku.
Zo Slovenska štartoval majster Slovenska a majster MLSz maďarských zväzových klubov.
ČsŠK Bratislava naozaj hral, ale Maďari nestihli včas absolvovať kvalifikáciu, nuž súťaž prebehla bez nich.
 
Aj neskôr bol východ republiky, teda Slovensko, značne diskriminovaný v počte účastníkov - dostal miestenku pre jediný tím.
V slovenských župách si držali vedúce postavenie I. ČsŠK Bratislava, ŠK Žilina a Slávia Košice.
 
Roku 1927 získal konečne slovenský tím po prvý raz titul amatérskeho majstra ČSR.
Bol to I. ČsŠK Bratislava po finálovom víťazstve 20. novembra 1927 nad majstrom nemeckého zväzu DSV Budweiss - České Budějovice 4:2.
 
Prvým slovenským profesionálom vôbec bol Ajo Bulla, kanoniér I.ČsŠK, ktorý sa vrátil do Bratislavy z Viedne roku 1928.
 
To už bolo obdobie, keď sa na slovenskej scéne uchytili rivali belasých z Trnavy, či Žiliny.
Práve Žilinčania reprezentovali aj ako majstri Slovenska, kde neskôr podľahli doma tretiemu tímu Stredočeskej župy SK Kročehlavy
1:2.



 
 
 
PRVÝ REŠPEKT

Prvý májový deň 1929 dal Európe prvý vážny signál zo Slovenska.
ČsŠK Bratislava porazil budapeštiansky Újpest 5:2.
Ešte väčšia sláva bola 26. mája 1929, keď prišiel do Petržalky v plnej zostave slávny anglický profesionálny tím Newcastle United, štvornásobný majster krajiny, ktorá dala svetu futbal.
Výsledok 8:1 pre slovenské mužstvo omráčil futbalovú Európu.
Bol to najslávnejší zápas ranej histórie...


MEDZIVOJNOVÁ BILANCIA

Pred 2. svetovou vojnou sa v československých súťažiach najviac presadil I. ČsŠK Bratislava.
Majstrom Slovenska ČSAF sa stal do roku 1938 päťkrát.
Dvakrát triumfovala Žilina a ŠK Rus Užhorod.
Po jednom víťazstve mali maďarský SC Ligeti, FTC Fiľakovo a KAC Košice.
 Majstrovstvá ČSR amatérov vyhral I. ČsŠK dvakrát.
 Za Slovensko ešte hrali v tejto súťaži bez zisku titulu Ligeti SC, ŠK Žilina, ŠK Rus Užhorod.

 Od sezóny 1935 / 36 fungovala celoštátna liga.
 Zo Slovenska v nej hrali I. ČsŠK Bratislava a ŠK Rus Užhorod.
Odohrali tri ročníky a necelých štrnásť kôl štvrtého ročníka do 15. marca 1939.
 Užhorod štartoval iba v sezóne 1936 / 37 a obsadil predposledné 11. miesto.
 Bratislavčania skončili postupne na 7., 4., 5. a 9. priečke. 

Medzi vojnami sa futbal na Slovensku, ako všade v Európe, rozvíjal veľmi búrlivo a už vtedy sa stal najpopulárnejšou zábavou v mestách i na dedinách pod Tatrami.
 Vstupom I .ČsŠK do celoštátnej ligy sa celé Slovensko stalo jeho fanúšikom
 Z bratislavských kaviarní sa ozýval nový futbalový šláger
Tempo, Bratislava, do toho!
a tieto slová podnietili širokú obec fanúšikov na tradičný povzbudzujúci pokrik žijúci dodnes na futbalových štadiónoch:
Do toho! Do toho!

 V medzivojnovom období zasiahli futbalisti slovenských klubov už i do sveta veľkého futbalu.
Prvým Slovákom v reprezentácii ČSR bol 28.októbra 1929 v Prahe pravý krídelník proti Juhoslávii (4:3). Celkove boli v tých časoch šiesti reprezentanti zo slovenských klubov.
Absolútnou hviezdou však bol profesionál v drese českej Slavie Praha, Bratislavčan.
V rokoch 1932 - 35 zohral 21 medzištátnych stretnutí, medzi nimi všetky štyri na MS 1934, kde získalo Československo strieborné medaily!


 
 
SLOVENSKÝ ŠTÁT

 V podmienkach vojnového konfliktu futbal nemohol kvitnúť nikde v Európe.
 
ČsŠK doma kraľoval.
Novovzniknutý Slovenský futbalový zväz sa stal členom FIFA od apríla 1939.
 Slovenská liga - 12 tímov, dvojkolovo - odštartovala 20. augusta 1939.
Prebiehala do vypuknutia SNP v auguste 1944.
Odohrali v nej päť ročníkov a dve kolá zo šiesteho.
 
Hoci všetky tituly putovali do Bratislavy, nebola prevaha hlavného mesta taká veľká.
 V sezóne 1939 / 40 bol premenovaný I.ČsŠK na ŠK Bratislava.
 Ligu hrali už všetky tradičné futbalové mestá, pravidelne dobre najmä Trnava, Prešov, Žilina, Trenčín. 
V jeseni 1941 vyšla úradná správa, že hráči vo vojenskej prezenčnej službe nesmú hrať za civilné oddiely.
Armádna jedenástka bola hneď veľmi silná a postup do ligy z divízie bol otázkou jedinej sezóny.
V lige bolo prvé derby ŠK - OAP pred rekordnou návštevou vojnovej slovenskej ligy -  12 000 divákov - a ŠK prehral 0:1.
Zrodil sa nový šampión...
 
V období Slovenského štátu nám nepatrila Petržalka, bašta futbalových ihrísk, nuž musel vyrásť aj nový futbalový chrám.
Na Tehelnom poli, ktorý slúži belasým, od 10. decembra 1939 do 27. októbra 1940 vybudovali štadión pre 15 000 divákov a takmer toľko ľudí ho v ten deň zaplnilo v medzinárodnom zápase s Herthou Berlín (2:0).
Prvým naozajstným zostavovateľom slovenskej reprezentácie bol roku 1941 známy  Štefan Príboj.
Boril sa so zlou kondíciou hráčov, ich zlým zdravotným stavom, skrátka všetkými neduhmi priekopníka.
V období Slovenského štátu zohrala reprezentácia Slovenska 16 zápasov -
3 vyhrala, 2 remizovala, 11 prehrala, skóre 23:44.


 
 
 
ČESKOSLOVENSKO - 1945-1993

  V tomto období získal slovenský futbal historicky najväčšie úspechy.
Neraz bol nositeľom progresu nielen v rámci republiky, ale aj v kontexte európskeho a svetového futbalu.
Z tohto obdobia sú aj najvýraznejšie osobnosti tohto športu.
 
 
 
 
PRVÝ DOMÁCI TRIUMF

  Celoštátnu ligu obnovili po 2. svetovej vojne v sezóne 1946 / 47 a dlhoročné dominantné postavenie Sparty a Slávie pokračovalo.
ŠK Žilina (4. miesto), ŠK Bratislava (6.), Jednota Košice (8.) však signalizovali jasne, že východ republiky dá o sebe vedieť čo nevidieť.
 
Prevrat nastal koncom štyridsiatych rokov.
 NV Bratislava (predtým ŠK) získal titul majstra Československa v rokoch 1949, 1950, 1951 a ako Slovan 1955.
 
 V tých časoch moderné rozostavenie na ihrisku hralo oveľa väčšiu rolu ako v modernom futbale, kde sa zlievajú obranné a útočné povinnosti, kde je väčšia variabilita.
V tých časoch moderna znamenala odskok od konkurencie rýchlo a jednoznačne.
 V ŠK Bratislava urobili skvelý výber kandidátov nového systému.
Postupne sa ustálila jedenástka, ktorá bola najväčšou ozdobou.
Boli to hráči zo Slovenska, Čiech, ale aj zo zahraničia, hrajúci a pôsobiaci v Maďarsku. ŠK sa stal lídrom Slovenska, ale Košice, Žilina a Trnava mu svorne pomáhali a tvorili konkurenciu, neraz víťaznú.
 
 Cesty po Európe už neboli zriedkavosťou, záujem o slovenské tímy rástol i v neďalekých baštách Viedeň a Budapesť.
 
 Výnimočné však bolo prvé zaoceánske turné Slovana roku 1948 do Mexika i USA.
Na ďalekej ceste boli aj hráči, ktorí neskôr posunuli slovenskú trénerskú školu na najvyššiu európsku úroveň - Michal Vičan, Anton Malatinský, Jozef Karel.
A nechýbal ani legendárny strelec a miláčik publika Emil Pažický.
ŠK na zájazde zaznamenal 6 víťazstiev, dva remízy a jedinú prehru so skóre 27:10.
 
Mexická cesta však mala dohru - zlé výkony v lige.
Bratislavčanom napršalo do nosa, funkcionári sa stali arogantní.
Prehra 0:3 na Tehelnom poli s Jednotou Košice, neskôr i tresty pre nedisciplinovaných hráčov paralyzovali dobré mužstvo.
Žilina, Trnava i Košice preskočili v lige Bratislavu.
 
Tieňom päťdesiatych rokov bolo zlyhanie reprezentácie na MS 1954 vo Švajčiarsku.
Po 16. rokoch sme si vybojovali účasť.
Prehry s majstrom sveta Uruguajom a Rakúskom nás pripravili o postup a ilúzie.
Bolo treba hľadať ďalej.
Boriť sa s úpadkom na celom Slovensku...


 
 
 
STRIEBRO Z MS V ČILE

  Tomuto triumfu predchádzali menšie úspechy - bronz na majstrovstách Európy 1960 a striebro na olympijskom turnaji v Tokiu
1960.
V ceste za bronzom v Pohári národov, po prehre so ZSSR a víťazstve nad Francúzskom, sme sa tešili z bronzu.
 
Vo finále olympijského turnaja v Tokiu sme podľahli Maďarom.
 
 Svetový šampionát v Čile 1962 priniesol na Slovensko okrem strieborných medailí ďalšie dva cenné futbalové drahokamy –
najlepšieho brankára majstrovstiev a stredného obrancu.
V Čile sa začala naša púť za striebrom stretnutím so Španielskom, Brazíliou, Mexikom, Maďarskom, Juhosláviou.
Na finále sme nastúpili v Santiagu na Estadio Nacional 17. júna 1962.
Žiaľ, v Čile bol ešte posledný šampionát bez priamych prenosov televízie, nuž fanúšikovia doma si nemohli plne vychutnať tú slávu.
Príspevok slovenských hráčov k striebru bol veľký.
Navyše rok po šampionáte sa dostalo mimoriadneho vyznamenania Jánovi Popluhárovi. Angličania oslavovali storočnicu futbalu a na zápas so Zvyškom sveta 23. októbra 1963 v Londýne pozvali aj trojicu vicemajstrov sveta -
Pluskala, Masopusta a 28-ročného Popluhára.


ZLATÁ DEKÁDA

  Nie je to celkom presné časové vymedzenie.
Ale možno povedať, že v rokoch 1969-1982 žal slovenský futbal najväčšie úspechy.
Mal svetové parametre v hráčoch, tréneroch, výsledkoch tímov i podiely na reprezentácii Československa.
 
Popri veľkých udalostiach reprezentácie sa o slovo hlásili kluby.
Už dávno sa nehral prvotriedny futbal iba v Bratislave.
Hlavné mesto na čas zaslúžene predstihli Nitra, Prešov, Trnava...
 
 V dobrej mládežníckej základni, neskôr pod rukami plejády vynikajúcich trénerov rástli skvelí slovenskí futbalisti ako huby po daždi.
 
 Zlatou korunou tohto snaženia bolo víťazstvo Slovana v PVP 1969, semifinále Spartaka Trnava v EPM v tom istom roku, podstatný podiel na zisku majstra Európy pre Československo 1976 a bronz z rovnakého šampionátu 1980. 
 
Tri slovenské tímy vyhrali aj najstaršiu európsku súťaž - Stredoeurópsky pohár - Trnava, Inter Bratislava, Prešov. 
 
Tajomstvo slovenského úspechu tkvelo vo výbornej práci s mladými a v generácii hĺbavých trénerov uplatňujúcich najmodernejšie poznatky v dobrom funkcionárskom zázemí.


SLOVAN VYHRAL PVP

  Slovenský futbal prežíval nevídaný rozmach.
V sezóne 1968 / 69 hralo v 14-člennej lige až osem slovenských tímov a na dohľad boli dva klubové úspechy, ktoré vysoko vyčnievajú. 
Bratislavský Slovan sa stal prvým československým mužstvo - a jediným - ktoré vyhralo významnú medzinárodnú súťaž - Pohár víťazov pohárov.


TRNAVA DO TEHO!
 
 
  Tak znie trnavské povzbudzovanie v slovenskom Ríme a od roku 1968 doslova hrmelo. Vtedy sa Spartak stal po prvý raz majstrom republiky - celkove päťkrát a vstúpili do najkrajšej éry "bílých andelov". Trnava stála na prahu finále najcennejšej súťaže - Európskeho pohára majstrov.
V semifinále EPM sa ocitla Trnava ako historicky najmenšie mesto.


SME MAJSTRI EURÓPY

Po striebre na MS v Čile formovali československú reprezentáciu viacerí tréneri.
Na majstrovstvá sveta ju však doviedli iba Slováci
Jozef Marko (1970),
Jozef Vengloš (1982, 1990).
 
 Na európskej pôde sa v tých rokoch zrodila hviezda Jozefa Vengloša - najlepšieho slovenského trénera storočia.
V roku 1976 pôsobil ako asistent, ale pripravil majstrovsky ako tréner Slovana základ mužstva, ktoré získalo titul majstra Európy.
 
 Po šestnástich rokoch sa dostalo Československo medzi štyri najlepšie mužstvá Európy na záverečný turnaj do Juhoslávie.
Dva nezabudnuteľné zápasy nás vyniesli na piedestál Európy!
 
Ešte dva razy sme sa potom tešili, v roku 1980 z víťazstva na OH v Moskve a najmä pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša z bronzových medailí na ME v Taliansku.


 
 
 
STRIEBRO Z MS V ČILE

  Tomuto triumfu predchádzali menšie úspechy - bronz na majstrovstách Európy 1960 a striebro na olympijskom turnaji v Tokiu
1960.
V ceste za bronzom v Pohári národov, po prehre so ZSSR a víťazstve nad Francúzskom, sme sa tešili z bronzu.
 
Vo finále olympijského turnaja v Tokiu sme podľahli Maďarom.
 
 Svetový šampionát v Čile 1962 priniesol na Slovensko okrem strieborných medailí ďalšie dva cenné futbalové drahokamy –
najlepšieho brankára majstrovstiev a stredného obrancu.
V Čile sa začala naša púť za striebrom stretnutím so Španielskom, Brazíliou, Mexikom, Maďarskom, Juhosláviou.
Na finále sme nastúpili v Santiagu na Estadio Nacional 17. júna 1962.
Žiaľ, v Čile bol ešte posledný šampionát bez priamych prenosov televízie, nuž fanúšikovia doma si nemohli plne vychutnať tú slávu.
Príspevok slovenských hráčov k striebru bol veľký.
Navyše rok po šampionáte sa dostalo mimoriadneho vyznamenania Jánovi Popluhárovi. Angličania oslavovali storočnicu futbalu a na zápas so Zvyškom sveta 23. októbra 1963 v Londýne pozvali aj trojicu vicemajstrov sveta -
Pluskala, Masopusta a 28-ročného Popluhára.


ZLATÁ DEKÁDA

  Nie je to celkom presné časové vymedzenie.
Ale možno povedať, že v rokoch 1969-1982 žal slovenský futbal najväčšie úspechy.
Mal svetové parametre v hráčoch, tréneroch, výsledkoch tímov i podiely na reprezentácii Československa.
 
Popri veľkých udalostiach reprezentácie sa o slovo hlásili kluby.
Už dávno sa nehral prvotriedny futbal iba v Bratislave.
Hlavné mesto na čas zaslúžene predstihli Nitra, Prešov, Trnava...
 
 V dobrej mládežníckej základni, neskôr pod rukami plejády vynikajúcich trénerov rástli skvelí slovenskí futbalisti ako huby po daždi.
 
 Zlatou korunou tohto snaženia bolo víťazstvo Slovana v PVP 1969, semifinále Spartaka Trnava v EPM v tom istom roku, podstatný podiel na zisku majstra Európy pre Československo 1976 a bronz z rovnakého šampionátu 1980. 
 
Tri slovenské tímy vyhrali aj najstaršiu európsku súťaž - Stredoeurópsky pohár - Trnava, Inter Bratislava, Prešov. 
 
Tajomstvo slovenského úspechu tkvelo vo výbornej práci s mladými a v generácii hĺbavých trénerov uplatňujúcich najmodernejšie poznatky v dobrom funkcionárskom zázemí.


SLOVAN VYHRAL PVP

  Slovenský futbal prežíval nevídaný rozmach.
V sezóne 1968 / 69 hralo v 14-člennej lige až osem slovenských tímov a na dohľad boli dva klubové úspechy, ktoré vysoko vyčnievajú. 
Bratislavský Slovan sa stal prvým československým mužstvo - a jediným - ktoré vyhralo významnú medzinárodnú súťaž - Pohár víťazov pohárov.


TRNAVA DO TEHO!
 
 
  Tak znie trnavské povzbudzovanie v slovenskom Ríme a od roku 1968 doslova hrmelo. Vtedy sa Spartak stal po prvý raz majstrom republiky - celkove päťkrát a vstúpili do najkrajšej éry "bílých andelov". Trnava stála na prahu finále najcennejšej súťaže - Európskeho pohára majstrov.
V semifinále EPM sa ocitla Trnava ako historicky najmenšie mesto.


SME MAJSTRI EURÓPY

Po striebre na MS v Čile formovali československú reprezentáciu viacerí tréneri.
Na majstrovstvá sveta ju však doviedli iba Slováci
Jozef Marko (1970),
Jozef Vengloš (1982, 1990).
 
 Na európskej pôde sa v tých rokoch zrodila hviezda Jozefa Vengloša - najlepšieho slovenského trénera storočia.
V roku 1976 pôsobil ako asistent, ale pripravil majstrovsky ako tréner Slovana základ mužstva, ktoré získalo titul majstra Európy.
 
 Po šestnástich rokoch sa dostalo Československo medzi štyri najlepšie mužstvá Európy na záverečný turnaj do Juhoslávie.
Dva nezabudnuteľné zápasy nás vyniesli na piedestál Európy!
 
Ešte dva razy sme sa potom tešili, v roku 1980 z víťazstva na OH v Moskve a najmä pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša z bronzových medailí na ME v Taliansku.


 
 
 
STRIEBRO Z MS V ČILE

  Tomuto triumfu predchádzali menšie úspechy - bronz na majstrovstách Európy 1960 a striebro na olympijskom turnaji v Tokiu
1960.
V ceste za bronzom v Pohári národov, po prehre so ZSSR a víťazstve nad Francúzskom, sme sa tešili z bronzu.
 
Vo finále olympijského turnaja v Tokiu sme podľahli Maďarom.
 
 Svetový šampionát v Čile 1962 priniesol na Slovensko okrem strieborných medailí ďalšie dva cenné futbalové drahokamy –
najlepšieho brankára majstrovstiev a stredného obrancu.
V Čile sa začala naša púť za striebrom stretnutím so Španielskom, Brazíliou, Mexikom, Maďarskom, Juhosláviou.
Na finále sme nastúpili v Santiagu na Estadio Nacional 17. júna 1962.
Žiaľ, v Čile bol ešte posledný šampionát bez priamych prenosov televízie, nuž fanúšikovia doma si nemohli plne vychutnať tú slávu.
Príspevok slovenských hráčov k striebru bol veľký.
Navyše rok po šampionáte sa dostalo mimoriadneho vyznamenania Jánovi Popluhárovi. Angličania oslavovali storočnicu futbalu a na zápas so Zvyškom sveta 23. októbra 1963 v Londýne pozvali aj trojicu vicemajstrov sveta -
Pluskala, Masopusta a 28-ročného Popluhára.


ZLATÁ DEKÁDA

  Nie je to celkom presné časové vymedzenie.
Ale možno povedať, že v rokoch 1969-1982 žal slovenský futbal najväčšie úspechy.
Mal svetové parametre v hráčoch, tréneroch, výsledkoch tímov i podiely na reprezentácii Československa.
 
Popri veľkých udalostiach reprezentácie sa o slovo hlásili kluby.
Už dávno sa nehral prvotriedny futbal iba v Bratislave.
Hlavné mesto na čas zaslúžene predstihli Nitra, Prešov, Trnava...
 
 V dobrej mládežníckej základni, neskôr pod rukami plejády vynikajúcich trénerov rástli skvelí slovenskí futbalisti ako huby po daždi.
 
 Zlatou korunou tohto snaženia bolo víťazstvo Slovana v PVP 1969, semifinále Spartaka Trnava v EPM v tom istom roku, podstatný podiel na zisku majstra Európy pre Československo 1976 a bronz z rovnakého šampionátu 1980. 
 
Tri slovenské tímy vyhrali aj najstaršiu európsku súťaž - Stredoeurópsky pohár - Trnava, Inter Bratislava, Prešov. 
 
Tajomstvo slovenského úspechu tkvelo vo výbornej práci s mladými a v generácii hĺbavých trénerov uplatňujúcich najmodernejšie poznatky v dobrom funkcionárskom zázemí.


SLOVAN VYHRAL PVP

  Slovenský futbal prežíval nevídaný rozmach.
V sezóne 1968 / 69 hralo v 14-člennej lige až osem slovenských tímov a na dohľad boli dva klubové úspechy, ktoré vysoko vyčnievajú. 
Bratislavský Slovan sa stal prvým československým mužstvo - a jediným - ktoré vyhralo významnú medzinárodnú súťaž - Pohár víťazov pohárov.


TRNAVA DO TEHO!
 
 
  Tak znie trnavské povzbudzovanie v slovenskom Ríme a od roku 1968 doslova hrmelo. Vtedy sa Spartak stal po prvý raz majstrom republiky - celkove päťkrát a vstúpili do najkrajšej éry "bílých andelov". Trnava stála na prahu finále najcennejšej súťaže - Európskeho pohára majstrov.
V semifinále EPM sa ocitla Trnava ako historicky najmenšie mesto.


SME MAJSTRI EURÓPY

Po striebre na MS v Čile formovali československú reprezentáciu viacerí tréneri.
Na majstrovstvá sveta ju však doviedli iba Slováci
Jozef Marko (1970),
Jozef Vengloš (1982, 1990).
 
 Na európskej pôde sa v tých rokoch zrodila hviezda Jozefa Vengloša - najlepšieho slovenského trénera storočia.
V roku 1976 pôsobil ako asistent, ale pripravil majstrovsky ako tréner Slovana základ mužstva, ktoré získalo titul majstra Európy.
 
 Po šestnástich rokoch sa dostalo Československo medzi štyri najlepšie mužstvá Európy na záverečný turnaj do Juhoslávie.
Dva nezabudnuteľné zápasy nás vyniesli na piedestál Európy!
 
Ešte dva razy sme sa potom tešili, v roku 1980 z víťazstva na OH v Moskve a najmä pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša z bronzových medailí na ME v Taliansku.


 
 
 
EŠTE RAZ TALIANSKO

  Po zlatej ére slovenského futbalu prišli len paberky.
 
S výnimkou majstrovstiev sveta 1990, kde sme postupom do štvrťfinále vystrieľali na dlhý čas posledné náboje.
 
Na MS 1970, či 1982 sme sa predtým nedočkali ani jedného víťazstva.
 
V Mexiku (1970) sme podľahli v skupine Brazílii 1:4,
Rumunsku 1:2,
Anglicku 0:1.
 
Na MS v Španielsku (1982) nás nepustila ďalej zo skupiny
remíza s Kuvajtom 1:1,
prehra s Anglickom 0:2
a remíza s Francúzskom 1:1.
 
V Taliansku (1990) sme začali vo Florencii víťazstvom nad USA 5:1.
Od Čile 1962 sme na MS zaznamenali prvú výhru (celkove deviatu), s USA sme hrali vôbec po prvý raz v histórii.
 
V zostave figurovali Slováci Kocian,
Ľ. Moravčík,
J. Chovanec.
Striedali M. Luhový, V. Weiss.
Dva góly dal Skuhravý,
po jednom Bílek,
z 11 m, Hašek a M. Luhový.
 
V ďalšom zápase sme zdolali Rakúsko gólom Bílka z 11 m.
Zo Slovákov hrali v základe Kocian,
Moravčík,
J. Chovanec,
striedali Bielik a Weiss.
 
V treťom súboji skupiny sme prehrali s Talianskom 0:2.
Zo Slovákov hrali Kinier,
Moravčík,
J. Chovanec,
Weiss,
striedali Bielik a Griga.
 
V osemfinále sme zdolali Kostariku 4:1 gólmi Skuhravého (3) a Kubíka.
Zo Slovákov nastúpili Kocian,
Ľ. Moravčík,
J. Chovanec.
 
Poslednou zastávkou na šampionáte bol štvrťfinálový súboj s neskorším majstrom sveta - NSR.
V Miláne sme podľahli 0:1, keď o všetkom rozhodol v 24. min Matthäus z jedenástky.
V základe nastúpili Kocian,
J. Chovanec,
Ľ. Moravčík - v 72. min. vylúčený za odhodenie kopačky,
striedal Griga.
 
Naplnili sme dôstojné účinkovanie pod taktovkou trénera Jozefa Vengloša.
Nastal dlhý čas čakania na úspešnú reprízu.
 
 
 
ROZLÚČKA

  Československá reprezentácia zohrala dokopy 499 medzištátnych stretnutí.
Zo Slovákov obliekol najčastejšie jej dres Marián Masný - 75 ráz ako L. Novák. Predstihol ich iba Zd. Nehoda - 90.
V popredí sa umiestili aj
piaty Karol Dobiaš - 65,
ôsmy Ján Popluhár - 62,
desiaty Anton Ondruš - 58,
dvanásty Ladislav Jurkemik - 57.
 
Viac ako päťdesiat reprezentačných štartov majú ešte
K Gögh,
Ján Kozák,
Jozef Barmoš
a Jozef Chovanec.
 
Medzi kanoniérmi vedie Čech Antonín Puč - 34.
Štvrtý v poradí je Adolf Scherer - 22,
siedmy Marián Masný - 18,
o deviatu priečku sa delí Jozef Adamec - 14.
Andrej Kvašňák dal 13 gólov,
Karol Jokl 11
a Anton Moravčík 10.
 
V spoločnej histórii viedli reprezentáciu títo slovenskí tréneri:
Jozef Vengloš (1977- 1982, 1988-1990),
Jozef Marko (1965 - 1970),
Ladislav Kačáni (1971 - 1972),
Karol Borhy (1953 - 1954),
Štefan Čambal (1949),
Ferdinand Daučík (1948).
Posledný zápas Československa zavŕšil nevydarenú kvalifikáciu na MS 1994.
Tréner Václav Ježek velil spoločnému tímu 17. novembra 1993 v Belgicku (0:0).
Zo Slovákov nastúpili v základe
Peter Dubovský,
Ľubomír Moravčík,
striedal J. Timko.
Peter Dubovský prišiel do reprezentácie už ako hráč Realu Madrid.
Jeho prestup zo Slovana bol prvým pôsobením hráča z Československa v najlepšom klube sveta a ocenením jeho nevšedného talentu.
Nemožno pri tejto rozlúčkovej príležitosti zabudnúť ešte na tri mená:
Karol Galba,
Vojtech Christov
a Ľuboš Micheľ
- rozhodcovia svetového formátu.
Pôsobenie Micheľa sa už viaže s novšou históriou.

TOPlist