Kuriozity
Meniny na web


                
 

 Zaujímavosti

Osobité miesto vo futbalových štatistikách majú futbalové maratóny. Sú to organizované poľovačky na góly.


-- V roku 1975 sa uskutočnilo na Novom Zélande stretnutie dvoch miestnych jedenástok, ktoré trvalo 31 hodín a 30 minút. Za tento čas padlo 168 gólov

-- V roku 1979 tisícka fínskych futbalistov tento rekord prekonala o dve hodiny. 

-- No ešte v tom istom roku ho prekonala skupina mladých juhoslovanských futbalistov z Novej Gorice. Bol to naozajstný futbalový maratón, lebo stretnutie trvalo 101 hodín, teda viac ako štyri dni! V mužstvách sa vystriedalo po 32 hráčov a každý futbalista nabehal okolo 400 kilometrov

-- Viac gólov padlo už iba v zápase Brazília - Anglicko, ktoré skončilo výsledkom  1458 : 1204. Stretnutie trvalo desať hodín. Treba však poznamenať, že išlo o stolový futbal.... 

-- V roku 1978 nastúpili proti sebe dve jedenástky vytrvalých futbalistov v Sydney. Stretnutie sa po 42. hodinách skončilo 204 : 194. Pozoruhodnosťou tohto stretnutia bolo, že mužstvá nesmeli striedať ani jedného hráča. 

-- Po skončení ligovej sezóny 1982 / 1983 nastúpili v Belehrade proti sebe fanúšikovia Cervenej zvezdy a Partizana. Mužstvá mali po 25 hráčov. Stretnutie trvalo 40 hodín a skončilo sa víťazstvom fanúšikov Partizana 376 : 288


Gólové hody

-- Najvyššie víťazstvo v regulárnej súťaži dospelých futbalistov je zaznamenané v kronike belgického futbalu: klub Verviers porazil roku 1912 mužstvo Bene Star       42 : 0

-- V roku 1975 sa zdalo, že tento výsledok prekonalo kamerunské mužstvo, ktoré vyhralo 47 : 0, lenže Kamerunská futbalová federácia vyhlásila výsledok za zmanipulovaný a mužstvá dostali päťročný dištanc 

-- Podobný prípad sa stal v Juhoslávii. V júli 1979 sa v našich novinách objavila správa: „Veľkým škandálom sa skončilo posledné kolo majstrovstiev Ochridského okresu. O prvé miesto bojovali dve mužstvá. Jedno vyhralo svoj posledný zápas 139 : 0 a druhé 87 : 0. V prvom stretnutí dal Špakarovski 59 gólov, v druhom Crkovski 29! Futbalový zväz Macedónie hráčov a funkcionárov týchto štyroch mužstiev doživotne dištancoval“ 

-- Podobná situácia sa zopakovala v Indii. V roku 1983 sa v tretej lige hrali záverečné zápasy. Mužstvá Kalkaty a Ibamu bojovali o záchranu a na udržanie potrebovali body i skóre. Podľa toho sa aj hralo. Kalkatskí futbalisti rozdrvili svojho súpera 80 : 0, ale ich sused z konca tabuľky až 114 : 0. Prípadom sa zaoberala Indická futbalová federácia. Výsledky anulovala a všetky štyri mužstvá preradila do nižšej súťaže.  

-- Za podobnými špekuláciami netreba chodiť do Indie či Juhoslávie. V roku 1973 písal denník šport: „V nedeľu, v poslednom kole majstrovstiev nitrianskeho okresu sa malo medzi Družstevníkom Lehota a Družstevníkom Sládečkovce rozhodnúť o postupujúcom. Lehoťania mali postup takmer istý, potrebovali iba dva body zo stretnutia na domácej pôde. Zápas vyhrali 3 - 2. Aj Sládečkovce hrali posledný zápas doma. Na postup však potrebovali nielen dva body, ale tretiemu mužstvu súťaži nastrielať 25 gólov. Zápas sa skončil 23 : 0, no rozhodca po dohovore s domácimi funkcionármi upravil výsledok
na 25:0.   

Kroniky futbalu však registrujú aj veľa vysokých výsledkov, ktoré nikdy nikto nepovažoval za zmanipulované.

-- Napríklad v roku 1984 porazil v škótskom pohári Albion mužstvo Selkirchu 20 : 0.

-- Ešte vyššia výhra sa v tejto súťaži zrodila pred sto rokmi. Stretnutie Abroath – Bon Accord v roku 1885 sa skončilo 36 : 0.

-- V medzištátnom stretnutí sa dosiahol rekordný výsledok v roku 1908 v Kodani. Dáni zvíťazili nad Francúzskom B 17 : 0.

-- Druhým najvyšším výsledkom v medzištátnom meraní síl je ten, ktorý sa zrodil v zápase Nový Zéland – Fidži. Novozélanďania zvíťazili 13 : 0.


Kanonieri
-- Najviac gólov v jednom futbalovom stretnutí v súťažiach seniorov strelil nórsky internacionál Bretwille. V roku 1927 zaťažil konto brankára mužstva Victoria Hannan   17 gólmi, čo znamenalo, že gól strelil každú štvrtú či piatu minútu.

-- Strelením šestnástich gólov v jednom stretnutí sa môže pochváliť Francúz Stains z mužstva Aubry Asturies. Rekordný počet gólov dosiahol 13.decembra 1942 v stretnutí s RC Lens. Jeho 16 gólov registruje Guinessova kniha rekordov ako najlepší svetový výkon.  
-- Trinásť gólov v jedinom stretnutí strelil John Paetrie z klubu Abroath dňa 5. decembra 1885.

-- Rekordérsku tabuľku v počte gólov strelených v medzištátnom stretnutí vedie Dán Nielsen, ktorý na OH 1908 v Londýne zaťažil konto francúzskeho reprezentačného brankára desiatimi gólmi.

-- Číslo osem patrí v štatistikách menu Pelé.
  Osem gólov v jedinom zápase dal aj český futbalista Jan Košek.

-- Sedem ráz v jedinom zápase skóroval Ted Drake v dueli Arsenal – Aston Villa roku 1935. Na bránku vystrelil osemkrát. Jeho jediná neúspešná strela trafila brvno.

Futbaloví kanonieri, ako vidno z uvedených príkladov, boli, sú a budú, hoci strieľať góly je čoraz ťažšie. Upozorňujú na seba už v súťažiach najmladších.


Najrýchlejšie góly
-- Za najrýchlejšie dosiahnutý gól sa považuje ten, ktorý dosiahol Jim Fryalls v zápase Bradford – Tranmere Rovers 25. apríla 1964. Hneď po úvodnom hvizde rozhodcu kopol loptu na súperovu bránu a tá na všeobecné prekvapenie skončila v sieti. Na rozhodcových hodinkách ubehli štyri sekundy.

-- Štyri sekundy na strelenie gólu potrebovali aj ďalší dvaja futbalisti. Obaja boli Brazílčania.
  30. októbra 1973 bol v zápase Juventus Bahia – FC 15 Octube úspešný Laurinho.
  Ani nie o rok zopakoval tento kúsok Roberto Rivelino v stretnutí Corinthians Sao Paulo – America. Rivelino kopol loptu na bránu asi zo vzdialenosti 40 metrov a brankár hostí na strelu ani nezareagoval, lebo pózoval pre domáceho fotoreportéra.

-- Gól na samom začiatku hry, tentoraz v šiestej sekunde dal Angličan Tommy Longley v októbri 1980 v zápase druhej divízie Q .P. Rangers – Bolton.

-- O dve sekundy bol pomalší Argentínčan Soppogieura.

-- Di Stefano dal gól v deviatej sekunde hry.


Kuriózne góly
Dejiny futbalu registrujú rôzne góly – šťastné i nešťastné, hlúpe i šibalské. Niektoré rozhodli zápas a niektoré neboli ani tak dôležité, ale stali sa známymi vďaka svojej kuriozite.

-- Vôbec najhlúpejší dostal juhoslovanský brankár Zoran Mišič z GAK Graz. V ligovom zápase s Wackerom Insbruck vyhrávali domáci 1 : 0. Keď začínal druhý polčas, hostia vyrovnali hneď po otvorení hry strelou z polovice. Brankár si na loptu ani nesiahol. Ukázalo sa, že Mišič sa jednoducho zabudol v kabíne.

-- V roku 1966 v Juhoslávii brankár Dynama Zahreb Mutak zneškodnil súperovu strelu, no pri zákroku mu spadla čiapka a odletela za bránkovu čiaru. Mutak si išiel po ňu - lenže s loptou pod pazuchou a tak rozhodca odpískal kuriózny gól.

-- Strelcom ďalšieho kuriózneho gólu je vietor. V roku 1980 v stretnutí Švajčiarskej juniorskej ligy Dotringen – Boringen brankár domácich Kurt Haas vyhodil loptu spoluhráčom stojacim blízko šestnástky, prudký vietor ju však vrátil späť do pokutového územia, tam sa odrazila od zem a s novým náporom vetra preskočila brankára a skončila v sieti.

-- Nepríjemne originálny gól si dal trnavský brankár Imrich Stacho. 2.apríla 1958 sa hralo v Prahe priateľské stretnutie Československo – NSR (3-2), ktoré bolo pre obe mužstvá prípravou na MS vo Švédsku. Krátko po začiatku druhého polčasu za stavu 1 : 1 sa Stacho chystal vykopnúť loptu. Pred výkopom ju ako zvyčajne udieral o trávnik, lenže pred ním odchádzal od brány Čadek a lopta náhodou trafila jeho pätu, od ktorej sa odrazila do brány. Čadek, jeden z najväčších smoliarov nášho futbalu, iba lakonicky skonštatoval: „To sa môže stať iba mne.“

-- Kuriózny gól padol aj v Brazílii počas stretnutia mužstiev Santosu a Palmeirasu v roku 1983. Niekoľko minút pred koncom viedol Santos 2 : 1. Útočník Palmeirasu nevedel ,čo s loptou, a tak ju vystrelil na bránu. Lopta smerovala vedľa, a tak jej domáci brankár nevenoval pozornosť, no tá zrazu zmenila smer a skončila v sieti. Rozhodca Aragao sa vyhýbal lopte tak neobratne a nešťastne, že ju usmernil do siete.

-- V roku 1981 sa hral v nemenovanom brazílskom mestečku zápas dvoch podnikových jedenástok. Jedna z nich jasne prevyšovala tú druhú a viedla 18 : 0. Tesne pred koncom stretnutia hráč slabšieho mužstva vyslal na bránu súpera slabú a pomalú strelu. Obrancovia jej nevenovali pozornosť, lebo sa spoliehali, že brankár ju bez problémov zneškodní. No ten na loptu ani nepomyslel. Opretý o žrď zaspal od nudy.


Žongléri s loptou
-- Za kráľa futbalových žonglérov sa považuje Švéd Lars Michael Palmqvist. V jeden deň v roku 1979 si vyhodil loptu nad hlavu a postupne si ju začal prehadzovať z nohy na hlavu a späť. Len 88 pokusov chýbalo do čísla 60 000. O dva roky neskôr, 8. mája 1981 vo švédskom Gävle, tento rekord prekonal. Loptu udržal vo vzduchu vyše desať hodín. Za tento čas ju nohami alebo hlavou nadhodil 80 357 ráz. Tento mladý Švéd utvoril aj rekord v hlavičkovaní. V júni 1980 hlavičkoval nepretržite 20 101 ráz.

-- Palmqvistov rekord nemal dlhé trvanie. Zakrátko ho prekonal jeho krajan Lindström, ktorý si loptu nadhodil 103 000 krát bez toho, aby spadla na zem.

-- V roku 1982 však padol aj Lindströmov rekord. Prekonal ho Švajčiar Rothenfluh, ktorý sa zabával s loptou šesť hodín a štyridsať minút. Za tento čas mu rozhodcovia narátali 10 5400 dotykov.

-- K virtuózom loptovej techniky môžeme zaradiť aj Josefa Lochmana z východočeských Vyprachtíc. Dlhé roky obdivoval techniku brazílskych futbalistov, až sa napokon rozhodol, že ich napodobní. Pravda, v trochu inej podobe, lebo svoje žonglérske kúsky robí zásadne iba s malými loptičkami. So stolnotenisovou loptičkou dokázal žonglovať okolo desať minút. Roku 1984 ju dokázal vykopnúť a zachytiť 524 ráz za sebou. S plastickou loptičkou s priemerom jeden centimeter urobil 208 dotykov.




Štadióny - giganty

Slávnemu anglickému dramatikovi Williamovi Shakespearovi dali literárny kritici, historici či básnici desiatky prívlastkov a mien.
Podobné bohatstvo ozdobuje aj futbalový chrám par excellence – Maracanu. Keď si odmyslíme Spartakiádny štadión na Strahove a jazdecké superštadióny starých Rimanov z prvých troch storočí nášho letopočtu, ešte koncom roku 1985 to bol najväčší a najmodernejší štadión na svete.
O Maracane možno vysloviť len jedinú pravdu : Maracana je Maracana. Nemohli ju postaviť inde ako v Brazílii, kde je futbal povýšený na náboženstvo
-- Štadión začali stavať 10. augusta 1948 a postavili ho v rekordne rýchlom čase za  22 mesiacov a 27 dní.
-- Futbalový trávnik Maracany je večne zelený. Má rozmery 110 × 75 metrov. Vo dne i v noci ho osvetľuje 220 reflektorov s výkonmi 1500 wattov.
-- Maracana je architektonický skvost. Architekti pri jej projektovaní mysleli vari na všetko.
-- Aby krotili temperament juhoamerických divákov, zapojili do služieb dobrej veci psychológiu farby a navrhli natrieť sedadlá na belaso.
-- Pravdaže nespoliehali sa len na to. Preniknutiu na ihrisko bráni predovšetkým široká a hlboká priekopa, ktorú možno za päť minút naplniť prívalom víriacej a hučiacej vody
-- Pokiaľ nie je štadión preplnený pohodlne sa doň vojde 163 523 sediacich divákov. Keď je väčší záujem o stretnutie, kapacita sa zvýši na 200 000 divákov.
-- Na štadióne je 30 kabín pre televíznych a rozhlasových komentátorov.
-- Telefónna ústredňa na štadióne má 110 liniek.
-- Namontovaných je 220 reproduktorov a tri svetelné tabule.
-- Už roku 1973 bolo na štadióne 69 hygienických zariadení a 98 pokladníc.
-- Súčasťou štadióna je aj pošta, 46 reštaurácií a 130 barov.
-- Pod západnou stranou je aj hotel so sto posteľami.
-- Futbalisti majú k dispozícii päť luxusných šatní, masážne miestnosti, fínske sauny a lekárske ambulancie.

V sedemdesiatich rokoch správa štadióna Maracanu upravila.
-- Predovšetkým z bezpečnostných dôvodov obmedzila jej kapacitu najprv na 178 000 a na začiatku osemdesiatich rokov na 155 000 miest.
-- V roku 1983 hrozili zatvorenie štadióna, lebo i napriek úpravám nevyhovoval sprísneným bezpečnostným podmienkam. Napokon sa dala prednosť rekonštrukcii, po ktorej je kapacita štadióna 128 120 miest.
-- Maracana sa vlastne nazýva štadión Maria Filha. Mestská rada ju tak nazvala na počesť novinára, ktorý sa zaslúžil o jej výstavbu. Názov Maracana mala iba prekrásna alej, ktorá vedie k štadiónu. Keďže tento názov je ľúbozvučný a predovšetkým jednoduchý, rýchlo sa ujal namiesto pôvodného trojslovného pomenovania.
 
                   
            
Najslávnejším európskym štadiónom je futbalový chrám vo Wembley (Londýn).
-- Otváral sa finálovým zápasom Anglického pohára 28. apríla 1923.
-- O stretnutie prejavilo záujem 200 000 divákov, ale kvôli bezpečnosti sa predalo iba 126 047 vstupeniek.
-- Maracanu preslávila architektúra a Wembley zase hracia plocha. Trávnik na tomto štadióne nemá konkurenciu ani medzi kráľovskými záhradami.
-- Futbalu je dnes na Wembley pomenej. Do roka sa tu zohrá iba niekoľko pohárových a medzištátnych stretnutí a tradičné futbalové derby medzi univerzitami Oxforde a Cambridge. Nepochybne najväčším sviatkom býva finále Anglického pohára.
-- V posledných rokoch sa tento historický štadión využíva aj na nefutbalové podujatia. Pravidelne tu prebiehajú majstrovstvá sveta na plochej dráhe, jazdecké preteky, rugbyové zápasy a medzištátne zápasy v pozemnom hokeji žien.
-- Najčastejšie, vždy v pondelok a piatok, zapĺňajú Wembley diváci zvedaví na preteky chrtov.
                           
 
                                         
                                                                           

                         
Najviac veľkých štadiónov v jednom meste je v metropole Argentíny Buenos Aires. Mesto má 11 štadiónov. Kluby Huracán a Racing majú štadióny pre 100 000 divákov,       River Plate pre 90 000, Boca Juniors pre 85 000, Velez Sarsfield a Independiente pre  80 000 a Ferrocarril so San Lorenzom pre 60 000 divákov.



Divácke rekordy

Štadióny bez divákov sú ako ovocné stromy bez ovocia. Diváci sú súčasťou futbalového života, poháňajú futbalistov k lepším výkonom. Pravda, aj tu platí pravidlo spojených nádob. Dobrý futbal je zárukou vysokých návštev. Na zlý, ťažkopádny futbal bez dramatických zápletiek, gólov a športovej poézie je zvedavý málokto. Nudný, mŕtvolný futbal diváci ignorujú, lebo dnes je mnoho iných spôsobov ako stráviť voľný čas. 


Negatívne rekordy: 
-- Absolútny negatívny rekord v návštevnosti stretnutia zaznamenali v roku 1981 v malom švajčiarskom mestečku neďaleko Luzernu. Majstrovský zápas oblastnej súťaže sledoval jeden jediný divák. Ani ten však nepochodil dobre, lebo päť minút pred koncom stretnutia ho rozhodca za nemiestne pokrikovanie vykázal z hľadiska.

-- Na prelome 60. a 70. rokov prežívalo Rakúsko veľkú futbalovú krízu. Na vyvrcholenie PVP ročníka 1969 / 1970 sa predalo vo Viedni 2 000 vstupeniek! Ešte horšie dopadol v ďalšom pohárovom stretnutí domáci Rapid. Na jeho meranie síl s Juventusom Turín sa pozeralo 653 divákov, z toho 283 platiacich. Zisk z predaja vstupeniek nestačil ani na vyplatenie cestovného rozhodcom.

-- V kolíske futbalu Anglicku sú tiež podobné rekordy. Dňa 7. mája 1921 sa hralo stretnutie tretej divízie Stockport – Leicester. Stockport mal uzavreté ihrisko a tak svoj zápas odohral v Manchestri. Na známy Old Trafford prišlo vtedy 13 divákov. 

Kladné rekordy: 
-- Za divácky rekord prvej anglickej divízie patrí návšteva 83 260 ľudí na stretnutí Manchester UTD – Arsenal Londýn. V Anglicku bol utvorený aj svetový rekord v návštevnosti nižšej amatérskej súťaže. Stretnutie Hillsborough – Sheffield videlo na jar 1980 49 000 divákov.

-- Najväčšiu návštevu na stretnutí dorastencov zaznamenali v Kórejskej republike. Víťazstvo Kórei nad reprezentantmi Československa 3 : 0 sledovalo v roku 1982 50 000 divákov.

-- Rekord v návštevnosti žiackeho stretnutia sa zrodil v Anglicku. Zápas najmladších nádejí Anglicka a NSR 2 : 1 videlo 55 000 ľudí. 

-- Najvyššia návšteva na ligovom stretnutí v Južnej Amerike sa spája s Maracanou. 4. apríla 1976 tam prišlo na stretnutie medzi Flamengom a Vasco de Gama 174 770 divákov.


Aký príťažlivý a očarujúci je futbal, o tom sa každodenne presvedčujú milióny priaznivcov tohto športu na celom svete.
Čo tvorí jeho krásu a príťažlivosť?
Je to nenapodobiteľné umenie Pelého, Eusébia, Cruyffa, Jašina, Viktora, no i súčasných hviezd – Zidana, Schevcenka, Schmeichela, Ronalda, Rivalda, Del Piera a iných.
Sú to skvelé hráčske kolektívy – Real Madrid, Manchester United, Dynamo Kijev, Ajax Amsterdam, FC Barcelona, Glasgow Rangers, Juventusu Turín.
Sú to burácajúce štadióny – Maracana, Wembley, Delle Alpi, Lužniky.

                                                        

                                           

Sú to jedinečné a nezabudnuteľné chvíle napätia pri víťazstvách, ale aj slzy smútku a sklamania po neúspechoch.

TOPlist